Ako vylákali milióny a ruinovali životy.
V kauze závažného finančného podvodu košického podnikateľa Petra Béreša je prítomný aj „laxný prístup sofistikovaného investičného mága (samooznačenie sa za inovátora) a bezstarostné nakladanie s miliónmi eur spôsobom, ktorý priemerne zodpovedný človek nepripustí pri nakladaní rádovo s tisíckami či často skôr len stovkami eur“.
Aj toto konštatuje sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Pamela Záleská v uznesení o jeho vzatí do väzby zo soboty, ktoré nám v anonymizovanej podobe poskytla v pondelok hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.
Akcia Investor
Národná kriminálna agentúra (NAKA) preverovala Bérešove firmy niekoľko mesiacov a minulý týždeň v stredu i vo štvrtok vykonala akciu s krycím názvom Investor vo viacerých mestách.
Medzi nimi i v košickom sídle spoločností Axe Capital Group SE a Zizzy SE v komplexe Business centre na Štúrovej 27, ale aj v rodičovskom dome v Bysteri (časť obce Sady nad Torysou pri Košiciach), kde má podnikateľ stále hlásený trvalý pobyt.
Cieľom akcie bolo zaisťovanie dokumentov a ďalších dôkazov pre podozrenie z rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti.
Ľudia firme zverili desiatky miliónov
Axe Capital Group SE vylákala od stoviek ľudí podľa Denníka E najmenej 50 miliónov eur na obchodovanie pomocou botov – automatizovaného obchodovania podľa špeciálnych stratégií, ktoré vytvoril Béreš.
Firma za to sľubovala investorom nadpriemerne vysoké výnosy v desiatkach percent.
Vyšetrovateľ NAKA, Odbor Východ, obvinil Béreša z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu.
Obvinený je aj košický advokát Ján Šofranko, ktorý Axe spoluzakladal a v jej dozornej rade pôsobil do augusta 2021.
Obaja, teda Béreš aj Šofranko, sú obvinení v spolupáchateľstve z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal v piatok návrh na väzobné stíhanie.
Oboch vzala Záleská do väzby z obavy, že budú pokračovať v trestnej činnosti.
Vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu zamietla návrh obvinených na nahradenie väzby písomným sľubom či dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Možný ročný výnos? Až do 300 percent
Podľa obvinenia Béreš sám vo vlastnom mene aj v spolupráci s ďalšou osobou spoločne vystupovali v mene troch spoločností (v uznesení o väzbe anonymizovaných), ale prípadne aj ďalších od roku 2018 až doteraz.
„Za účelom vylákania finančných prostriedkov uzatvorili s doposiaľ presne nezisteným počtom najmenej sto osôb zmluvy o sprostredkovaní kúpy a predaja cenných papierov, zmluvy o správe mien, zmluvy o podpore projektov“.
Malo to byť pod zámienkou výhodného zhodnocovania ich finančných prostriedkov „prostredníctvom obchodovania s cennými papiermi, forexovým obchodovaním, obchodovaním so zlatom, obchodovaním s virtuálnymi menami na kryptoburzách, investovaním do startupov s možným výnosom až do 300 percent ročne“.
Peniaze išli aj na ich osobné účty
Nedisponovali však potrebným povolením na vykonávanie investičných služieb od Národnej banky Slovenska (NBS) a takto vylákané finančné prostriedky „nepoužili na nimi deklarované účely, ale prevádzali na svoje osobné účty, resp. účty spriaznených osôb, ako aj na účty obchodných spoločností nimi ovládaných“.
Išlo minimálne o bankové účty dvoch konkrétnych spoločností a štyroch osôb.
Podľa vyšetrovateľa i prokurátora pritom obvinení už pri uzatváraní zmlúv vedeli, že uvedené podmienky nedokážu splniť a že ich splnenie nie je reálne.
S takto nadobudnutými finančnými prostriedkami nakladali takým spôsobom, že ich len v marginálnej miere investovali do zahraničných finančných nástrojov.
Režim pyramídovej hry
„Toto obchodovanie nevykazovalo dostatočné výnosy, nezanedbateľnú časť finančných prostriedkov spotrebovávali a spotrebovávajú pre osobnú potrebu, používali a používajú ich na prevádzkové náklady spoločností a veľkú časť prostriedkov využívali na vyplácanie odmien sprostredkovateľov, vyplácanie výnosov a vkladov starším ‚investorom/klientom‘,“ popisuje sa v uznesení sudkyne.
Robili to tak, že na vyplácanie starších používali vklady neskorších „investorov/klientov“ v režime tzv. pyramídovej hry, resp. tzv. Ponziho schémy, čím takto najmenej sto osobám spôsobili škodu vo výške najmenej 6,65 milióna eur.
Ide o zatiaľ políciou zdokumentovanú sumu, ktorá na základe doposiaľ medializovaných informácií zrejme ani zďaleka nebude konečná.
Ako putovali peniaze
V pasáži, venovanej dôvodom obvinenia z podvodu, sú popísané desiatky rôznych peňažných prevodov a aj putovanie konkrétnych súm medzi niekoľkými účtami.
Pre ilustráciu uvádzame prevody, ktoré sa uskutočnili na účte v ČSOB, odkiaľ si jeden z obvinených (zrejme Béreš) vybral viac ako 1 milión eur buď sám (vyše 846-tisíc eur) alebo prostredníctvom inej osoby (takmer 200-tisíc).
Udialo sa tak po tom, čo na tento účet ako štatutár dvoch spoločností preposlal z účtu jednej viac ako 12,5 milióna a z účtu druhej takmer 762-tisíc eur.
Posledných osemnásť prevodov sa uskutočnilo postupne od januára do mája 2021. Teda len niekoľko mesiacov predtým, ako v auguste odišiel advokát Šofranko z dozornej rady Axe, kde je Béreš stále jediným štatutárom.
Až dvanásť výberov bolo na rovnakú sumu 10-tisíc, ale najvyššia sa vyšplhala až na 60-tisíc eur.
Keďže sú účty v uznesení sudkyne anonymizované, nie je jasné, z akých spoločností plynuli financie na súkromné účty.
Z údajov v Obchodnom registri SR je však zároveň zrejmé, že Šofranko nebol v čase prevodov štatutárom Axe a ani ním ako člen dozornej rady byť nemohol.
Vyššie spomínané transakcie pritom vykonával podľa vyšetrovateľa NAKA obvinený ako štatutár spoločností.
Státisíce previedli z firemných účtov a vybrali si ich
Ďalšia transakcia sa popisuje v časti uznesenia, ktorá je venovaná zločinu legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Opäť anonymizovaný obvinený prevádzal peniaze aj na svoj účet v Tatra banke zo svojho iného účtu vo Fio banke, kam putovali z účtov dvoch anonymizovaných spoločností vedených takisto vo Fio banke.
Tento obvinený bol v súdnom uznesení označený tiež za štatutára týchto spoločností.
V každom prípade, vyšetrovateľ vyčíslil získané finančné prostriedky z bankových prevodov i výberov z účtov ako výnos z trestnej činnosti vo forme hotovosti pri podvode na sumu takmer 1,277 milióna a pri legalizácii príjmom na sumu viac ako 800-tisíc eur.
Typické znaky Ponziho schémy
Prokurátor návrh na vzatie obvinených do väzby odôvodňoval veľmi rozsiahlo a dôvodil tým, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že „skutky boli spáchané, majú znaky označených trestných činov a sú dôvody na podozrenie, že skutky spáchali obvinení“.
Z popisu poškodených, prípadne „zamestnancov“ a ďalších osôb popisujúcich fungovanie obvinených, zúčastnených firiem, „investičných“ modelov a „projektov“ vykazuje počínanie obvineného (zrejme Béreša) jednoznačne všetky typické znaky tzv. Ponziho schémy, doplnenej aj o legalizáciu ako nevyhnutnú nadväzujúcu súčasť transformácie výnosov z „kmeňovej“ trestnej činnosti.
Prokurátor: Nebývalá cynickosť, parazitovanie, mamonárstvo
Prokurátor podľa sudkyne Záleskej uviedol, že trestná činnosť obvinených sa má vymykať „bežným“ podvodom v podmienkach Slovenskej republiky, v celom indikovanom rozsahu by išlo o trestnú činnosť nadpriemernej úrovne, blížiacej sa úrovni káuz ako „xxx“ (zrejme BMG Invest, resp. Horizont Slovakia) a podobne.
„V kombinácii s nebývalou mierou cynickosti konania sa nemali štítiť parazitovať“ nielen na majetnejších poškodených, ale „aj na takých, ktorí de facto investovali nielen obrazne svoje posledné úspory či si vzali pôžičky, vrátane takých, ktoré po získaní výnosov im mali slúžiť na uspokojenie ich bazálnych potrieb, napr. bývania cez hypotéku“.
To má podľa návrhu na väzobné stíhanie svedčiť o takej forme hodnotovej orientácie na mamonárstvo a materializmus v kombinácii s nulovými morálnymi zábranami pri dosahovaní bezprácneho zisku, ktoré „svojou mimoriadnou perfídnosťou charakteru takéhoto konania aj jeho rozsahom a ‚kvalitou‘ opodstatňujú použitie represívneho zabezpečovacieho inštitútu preventívnej väzby“.
Ruinovanie životov iných
Prokurátor zdôraznil, že obvinení nemajú zjavne žiadny taký legálny iný príjem, ktorý by im umožňoval viesť život podľa ich predstáv, čo akceleruje ich schopnosť bez zaváhania podvádzať aj ľudí, pre ktorých takéto ich „investovanie“ predstavuje v podstate zruinovanie života.
Ako príklad uviedol negovanie možnosti bývania, naopak, splácanie pôžičiek a hypoték, ktoré si vzali na takéto investovanie, hoci je zrejmá aj neopatrnosť a finančná negramotnosť mnohých poškodených.
Pokračoval, že práve také obete „kovaní“ podvodníci vyhľadávajú a obľubujú.
Nie je podľa prokurátora dôvod pochybovať, že by neváhali pokračovať v takom podvodnom a klamlivom spôsobe života.
Videl aj dôvody na útekovú väzbu
Po výsluchu prokurátor modifikoval návrh vo vzťahu k jednému obvinenému aj o dôvod pre útekovú väzbu.
„Nie je zrejmé, z akého dôvodu obvinený nemá oficiálne nahlásený svoj aktuálny pobyt, tento neustále mení a je dôvod obávať sa, že sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu pobytom na neznámom mieste aj preto, že frekventovane cestoval mimo územia Slovenska a má s tým bohaté skúsenosti,“ argumentoval prokurátor.
Zjavne išlo o Béreša, ktorý má aj podľa zistení Korzára stále oficiálne trvalý pobyt v Bysteri na adrese rodičovského rodinného domu.
Od miestnych obyvateľov sme sa dozvedeli, že ho tam prakticky nevídajú a že zrejme „býva v Košiciach“.
Béreš: Tento typ podnikania ešte u nás nie je vžitý
Obaja obvinení pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie využili svoje právo a ku skutkom vypovedali. Zotrvali aj na svojich výpovediach pred vyšetrovateľom po zadržaní v stredu.
Záleská napísala v uznesení o vzatí do väzby, že vyšetrovanú trestnú činnosť v podstate obaja zhodne popreli.
Obvinený, evidentne Béreš, sa vyjadril, že rozumie prokurátorovi, ak označuje jeho konanie na základe popisovaných skutočností ako protiprávne, ale on má na to iný názor.
Ako uviedol, uvedomuje si, že tento typ podnikateľskej činnosti nie je ešte na Slovensku vžitý a veľa vecí bude potrebovať svoj čas.
Zdôraznil, že bol obozretný a konzultoval svoju činnosť aj s právnikmi.
„Zisťoval, čo všetko v rámci firmy povoľuje právny poriadok, ale aj dohľad NBS. Preto nevnímal svoje konanie ako trestnú činnosť a bol prekvapený, že toto konanie by malo byť definované ako trestné činy, pre ktoré je stíhaný,“ dozvedeli sme sa z uznesenia sudkyne, ako sa bránil.
Šofranko vraví o tendenčnosti a účelovosti
Druhý obvinený, teda Šofranko, nepovažuje za dôvodné ani samotné trestné stíhanie a je presvedčený, že žiadnu trestnú činnosť nepáchal, takže nevidel ani dôvod na vzatie do väzby, pretože jednoducho nemá v čom pokračovať.
„Považuje obvinenie a tvrdenia v ňom za zmätočné, tendenčné a účelové. Verzia nazerania na jeho aktivity a jej kvalifikovanie mu prídu nesprávne a najmä predčasné.“
Podľa obhajkyne má snahu škodu nahradiť
Bérešova obhajkyňa uvádzala, že nie sú splnené materiálne ani formálne podmienky väzby.
„Uznesenie o vznesení obvinenia nie je vydané v súlade so zákonom. Pokiaľ išlo o právnu kvalifikáciu konania, obvinený nemohol spáchať trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, pretože už je obvinený z podvodu, a teda nemôže legalizovať príjem pochádzajúci z trestnej činnosti iného, keďže sám čelí obvineniu pre trestnú činnosť, výnos z ktorej mal legalizovať,“ tvrdila.
Podľa obhajkyne neexistujú žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu z pokračovania v trestnej činnosti a návrh prokurátora je odôvodnený len čisto hypoteticky.
„Dala do pozornosti, že obvinený má snahu nahradiť škodu a s poškodenými sa aj dohodnúť, čo mal však v úmysle dávno predtým, než mu bolo vznesené obvinenie. Obvinený nebol nikdy trestne stíhaný a ako vyplynulo z výsluchu, vyhne sa vykonávaniu akejkoľvek podozrivej činnosti,“ píše sa v uznesení o väzbe.
Prečo nemá prihlásený trvalý pobyt?
Bérešova obhajkyňa tiež pripomenula, že obvinený vysvetlil dôvody, pre ktoré nemá prihlásený trvalý pobyt.
Uviedol, že sťahovanie je viazané na pôrod manželky a ani zo žiadnych iných skutočností nevyplýva obava, že by sa mal ukrývať alebo vyhýbať trestnému stíhaniu.
Podľa Šofrankovho obhajcu nie sú splnené materiálne ani formálne podmienky väzby, keďže nie sú podložené žiadnymi dôkazmi a rozhodne nepostačuje argument, že vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.
„Zdôvodnenie návrhu na väzbu je podložené len hypotézami, domnienkami a postavené na nádeji, že sa obvinenému ďalším plánovaným vyšetrovaním snáď niečo podarí preukázať,“ bránil klienta obhajca.
Žiadal tiež, aby súd prihliadol na rodinné pomery obvineného a rozhodol o jeho prepustení na slobodu, lebo u klienta „sú dané výnimočné okolnosti, spočívajúce v jeho postavení advokáta a aj v tom, že je otcom maloletého dieťaťa“.
Pyramídovú hru inovovali
Podľa názoru sudkyne Záleskej vyplynulo z konania obvinených, výpovedí doposiaľ vypočutých obvinených, viacerých poškodených, svedka a aj z množstva doposiaľ zadovážených listinných dôkazov (bankové výpisy, bankové účty, doklady k obchodným spoločnostiam a ďalšie), že sa mali dopúšťať protiprávneho konania.
Jeho podstata má podľa nej spočívať v inovovanom realizovaní pyramídovej hry, vykazujúcej znaky tzv. Ponziho schémy/metódy.
Pokračovala, že ich spolupráca mala byť dôsledne synchronizovaná, mali mať prepracovaný systém slúžiaci na osobné profitovanie plynúce z vylákaného investičného kapitálu.
„Na realizáciu ich jednotlivých krokov mali vo vzťahu k získaniu vylákaných finančných prostriedkov (investícií) využívať svedka a aj ďalšie osoby preposielaním finančných prostriedkov z účtov spoločností, svojich osobných bankových účtov i ďalších zapojených osôb.“
Sudkyňa vysvetlila, že mali dohliadať na to, aby sa zakrývali za iné osoby, aby boli peniaze ťažšie dohľadateľné a mohli ich naďalej využívať vo svoj prospech, teda s maximálnym úsilím eliminovať riziko ich odhalenia a zvyšovať pravdepodobnosť úspechu zameraného na získanie neoprávnenej výhody a jej zlegalizovania.
Luxemburský fond
V uznesení o vzatí do väzby sa spomína aj anonymizovaný luxemburský fond.
Denník E písal minulý týždeň o tom, že ľudia, ktorí sa nevedia dostať k svojim peniazom už viac ako pol roka, dostávali v uplynulých dňoch nové ponuky.
Riešenie situácie im však nevysvetľoval on, ale dvaja bývalí vrcholoví manažéri UniCredit Bank – jej exšéf Jozef Barta a exšéf rizika Vladimír Nagy.
Tí sú manažérmi alternatívneho investičného fondu Zuzzy Fund SCS, založeného v Luxemburgu, v ktorom využívajú na obchodovanie Bérešove boty.
Nešťastným klientom vraj navrhli, že ak podpíšu zmluvy na prevzatie dlhu firmy Axe inou firmou košického podnikateľa Zizzy, môže im to zabezpečiť, že sa k svojim investovaným peniazom ešte dostanú postupne do roku 2027 vďaka výkonnostnej prémii vo fonde Zuzzy. Veľká časť z prémie podľa nich patrí práve Bérešovi.
„Založenie luxemburského fondu malo slúžiť na zmiernenie následkov spáchanej trestnej činnosti (podvodu) a tiež na lákanie prípadných ďalších investorov, nevynímajúc legalizáciu výnosov z nej. Dôvodnosti podozrenia má nasvedčovať aj snaha obvineného oddialiť vyplácanie vkladov a výnosov investorom a klientom a snaha o vytvorenie obrazu novovznikajúcej (čistej) spoločnosti, prostredníctvom ktorej sa javí ako výhodné investovať,“ ozrejmovala sudkyňa.
Na základe zaslaných e-mailov klientom i analýz bankových účtov je zrejmé, že mu pritom mali byť ešte v čase presviedčania ľudí na presun ich pohľadávky poukazované cez iné osoby a viacero účtov peniaze z účtu spoločnosti, a to až do marca.
Vyšetrovací spis obsahuje aj na základe potvrdenia od dvoch svedkov i zaujímavý pohyb financií. Z účtov, na ktoré sa dostávali, putovali vylákané peniaze od jedného obvineného cez rôzne transakcie vo vzťahu k viacerým účtom aj cez internetbanking k druhému obvinenému. Ten tak mal dostávať peniaze zo súkromného účtu bez zrejmého dôvodu.
Klamlivé pozlátko luxusných kancelárií
„V danom štádiu je tiež možné konštatovať, že spôsob konania má mať aj podobu lákania investorov na klamlivé ‚pozlátko‘ luxusných kancelárií v moderných administratívnych budovách, v ktorých si obvinený xxx (Béreš – pozn. red.) mal prenajať celé poschodia, vrátane vybavenia množstvom drahých výkonných monitorov a počítačov, hoci v podstate nemal realizovať žiadne reálne obchody,“ podopierala ďalej Záleská svoje rozhodnutie o väzbe.
Ako sme sa z jej uznesenia ďalej dozvedeli, z výpovedí vypočutých poškodených vyplývajú aj ďalšie typické znaky podvodnej schémy – počiatočné problémy s vyplácaním sľubovaných výnosov, najprv len časti, potom dodatočne a oneskorene až s postupnou gradáciou výhovoriek o dôvodoch nevyplácania, odmlčiavaním sa alebo ponúkaním náhradných, zázračných riešení (luxemburský fond).
Laxný prístup sofistikovaného investičného mága
„Súd aj po vypočutí obvinených, najmä xxx (Béreša – pozn. red.) nateraz konštatuje, že vo veci je prítomný aj ďalší symptomatický príznak Ponziho schémy, ktorým je laxný prístup sofistikovaného investičného mága (samooznačenie inovátora) a bezstarostné nakladanie s miliónmi eur spôsobom, ktorý priemerne zodpovedný človek nepripustí pri nakladaní rádovo s tisíckami, či často skôr len stovkami eur,“ poznamenala sudkyňa.
Dospela k záveru, že je potrebné vyhovieť návrhu na väzbu. U oboch je podľa nej daná dôvodná obava, že v prípade ponechania na slobode budú pokračovať v trestnej činnosti, ktorej sa mali dopúšťať premyslene a v úzkej spolupráci.
„Konkrétne hrozí, že z dôvodu doterajšieho neobjasnenia okolností, kde, u koho a v akej forme sa takýmto spôsobom získané peňažné prostriedky nachádzajú, môžu obvinení pokračovať v ich legalizácii. Súd v tejto súvislosti vzal teda do úvahy, že obvinený (zrejme Béreš – pozn. red.) mal páchať nielen majetkovú trestnú činnosť vo veľkom rozsahu, z ktorej sú obvinené aj ďalšie osoby aktuálne mimo dosah orgánov činných v trestnom konaní, ale obaja obvinení (ako aj ďalší obvinený) a to aj s možným presahom do zahraničia mali legalizovať príjem z tejto majetkovej trestnej činnosti.“
Sudkyňa tiež podotkla, že neprijala ako náhradu väzby Šofrankov písomný sľub a u oboch ani nenariadila probačný a mediačný dohľad, lebo na to nenašla žiadny relevantný dôvod.
Obaja podali sťažnosť voči uzneseniu o vzatí do väzby, takže nie je právoplatné.
Na verdikt Najvyššieho súdu SR o nej si počkajú v košickom ústave na výkon väzby.
