- O Petrovi Bérešovi, ktorý je obvinený z podvodu a budovania Ponziho schémy v spoločnosti Axe Capital Group, vedela polícia už roky.
- Zamotaný je aj do dávnejšieho prípadu, v ktorom viacerým poškodeným zmizli kryptomeny, o ktorých si mysleli, že ich požičiavajú na burze.
- Bankári, ktorí mali zachraňovať poškodených klientov Axe, zo spolupráce vycúvali.
Pred dvomi týždňami NAKA v rámci akcie Investor zadržala Petra Béreša pre podozrenie z podvodu budovania pyramídy a prania špinavých peňazí cez firmu Axe Capital Group. Investičný špecialista bol zapletený minimálne do dvoch skorších škandálov: jeden sa týkal zmiznutých kryptomien, ďalší falšovania zmlúv a nejasných finančných tokov na švajčiarskom festivale Vibez.
Podľa uznesenia pezinského súdu, ktorý rozhodoval o väzbe pre Béreša a spoluobvineného košického právnika Jána Šofranka, peniaze od klientov Béreš a ďalší prevádzali na svoje účty alebo účty spriaznených osôb. Investovali len v marginálnej miere a nezanedbateľnú časť minuli a míňajú na vlastnú potrebu. Stovky ľudí verili, že cez túto firmu investujú s nadpriemerným výnosom, no od vlaňajšej jesene sa nevedia dostať k svojím peniazom.
„Veľkú časť mali využívať aj na vyplácanie odmien sprostredkovateľov, vyplácanie výnosov a vkladov skorším investorom tak, že na to používali peniaze nových investorov v režime pyramídovej hry,“ uvádza sa v uznesení súdu. Už pri uzatváraní zmlúv podľa súdu vedeli, že sľubované výnosy, ktoré v niektorých prípadoch dosahovali až 300 percent, nedokážu naplniť.
Ide tak o prípad podobný podvodom, akým bol v minulosti BMG Invest, pričom rozmery celej pyramídy môžu presahovať 50 miliónov eur. Polícia tento týždeň vyzvala poškodených klientov Axe, Zizzy či iných firiem spojených s Petrom Bérešom, aby si prihlásili svoje nároky na polícii a podali trestné oznámenie.
Zmiznuté kryptomeny
Béreš obvinili, že cez firmy Axe Capital Group či Zizzy SE zbieral od ľudí peniaze na zdanlivé investovanie minimálne od roku 2018. NAKA začala trestné stíhanie Béreša a spol. začiatkom tohto roka. Polícia však o tom, že vyberá od ľudí peniaze a robí operácie podozrivé z pohľadu prania špinavých peňazí, vedela oveľa skôr, než údajnú pyramídu vybudoval do konečných rozmerov.
Upozornenia na podozrivé operácie, ktoré robil Béreš a jemu spriaznené osoby, ako aj jeho firmy Axe Capital či Zizzy SE, banky niekoľko rokov posielali finančnej spravodajskej jednotke. Tá na otázky okolo týchto hlásení neodpovedala; tvrdí, že zo zákona ju viaže mlčanlivosť.
Bérešove meno sa objavilo aj v prípade staršieho podvodu z rokov 2018 a 2019, ktorý odvtedy leží na trnavskom súde. Viacero ľudí v ňom prišlo o kryptomeny. Béreš vystupoval ako svedok, nebol obvinený, no z výpovedí vyplynulo podozrenie, že aj uňho mohli zmiznuté kryptomeny alebo ich časť končiť a obvinený je len Bérešov biely kôň, píše sa v spise, do ktorého nahliadol Denník E.
Poškodení v tomto prípade verili, že svoje kryptomeny prostredníctvom obvineného Trnavčana T. M. požičiavali na kryptoburzách, za čo mali dostávať výnos. Najprv boli pokojní, lebo mailom dostávali výpisy tváriace sa ako výpisy z burzy Binance či Bitmex, kde mali krypto požičiavať. Keď prestali chodiť a chceli si prostriedky vybrať, zistili, že sú preč a maily, ktoré dostávali, boli falošné.
Béreš sa podľa spisu poznal s každým z nich, no priplietol sa do toho zakaždým akoby náhodou. V jednom prípade chcel vzniknutú situáciu okolo strateného krypta sám zachraňovať a sanovať zmiznuté peniaze s podmienkou, aby sa oklamaný klient neobracal na políciu.
Béreš pri vyšetrovaní tohto prípadu odmietol, že kryptomeny končili u neho, no vypovedal, že obvinený Trnavčan mu od roku 2018 dával kontakty na súkromných slovenských aj zahraničných investorov, ktorí chceli investovať do kryptomien. A za to mu dával provízie v hotovosti. Získal mu aj veriteľov, ktorí mu dávali úvery. V tom čase už mal firmu Zizzy SE. Trnavský súd sa týmto starším prípadom bude zaoberať až túto jeseň.
Béreš, ktorý má vystúpiť ako svedok, je už medzitým zadržaný pre podozrenie z budovania pyramídovej schémy vo firmách Axe a Zizzy. Tu ľudí udržiaval v spokojnosti pomocou aplikácie, v ktorej videli svoje peniaze zarábať. Zatiaľ sa ukazuje, že bola falošná – kŕmená dátami, ktoré svojim ítečkárom dodával Béreš. Pekné čísla o zárobkoch ukazovala aj vtedy, keď sa už ľudia k peniazom nedostali.
Béreš podľa obvinenia sfalšoval aj licenciu obchodníka s cennými papiermi od Národnej banky Slovenska, ktorú niektorí klienti požadovali. Pravé nemusia byť podľa informácií Denníka E ani výpisy z účtu zo Saxo Bank, ktorými ohuroval klientov, keď na nich ukazoval, ako veľa už v minulosti zarobil. Podľa uznesenia súdu vyšetrovateľ zistil, že investoval len minimálne; vylákané peniaze prevádzal aj pomocou iných osôb na iné účty tak, aby boli ťažšie dohľadateľné.
Falšovanie na festivale Vibez
Falošné zmluvy sa objavili v prípade švajčiarskeho festivalu Vibez v Biele, o ktorom písali švajčiarske médiá pred tromi rokmi. Podľa bielertagblatt.ch bol Slovák Peter Béreš predsedom združenia organizujúceho hudobný festival a bol zamotaný do falšovania údajov o predajoch vstupeniek. Podpisoval aj zvláštne zmluvy, ktoré mali zabezpečiť na festivale účasť viacerých hviezd, medzi nimi napríklad Wyclefa Jeana a Pelého. Bolo to v čase, keď už nemohli ovplyvniť úspech festivalu; peniaze na ne sľuboval Béreš, no nechodili. Nakoniec nikdy neprišli ani spomínané hviezdy.
O tom, čo bolo cieľom týchto zmlúv, švajčiarske médiá len špekulovali. Organizátor však skončil v konkurze; nevyplatené zostali skôr menšie záväzky z festivalu, kým veľké vyplatené boli. Toky peňazí za celým festivalom zostali neznáme; mala ich vyšetrovať švajčiarska polícia a ťažko si predstaviť, že nekontaktovala aj slovenskú.
Festival zažil nepríjemný škandál aj s údajným hlavným sponzorom, ktorým mali byť aerolínie Emirates. Tento sponzor sa ukázal ako falošný. Keď sa na festival obrátili pobúrení právnici Emirates, organizátori festivalu podľa portálu 20min.ch na dôkaz uvádzali fotku Béreša so šejkom Suhailom Mohammadom Al Zaroonim, ktorou sa Béreš chválil aj na sociálnych sieťach.
Al Zarooni bol nepochybne bohatý muž, ale neexistovalo žiadne priame spojenie medzi ním a leteckou spoločnosťou Emirates, poznamenali švajčiarski novinári. Pracovníci festivalu museli na poslednú chvíľu mazať jeho meno z plagátov.
Béreš podľa švajčiarskych médií najprv pracoval pre firmu, ktorá pre Vibez budovala aplikáciu spájajúcu rôzne aktivity nevyhnutné na organizovanie festivalu. Na ňu získali peniaze od externých investorov. Béreš ju najskôr nedokončil, na festivale Vibez nefungovala.
„Boh mu dal do vienka schopnosti“
Kým Švajčiari žili škandálom okolo festivalu a spomínali Slováka Béreša, on v tom čase naplno rozvíjal biznis Axe Capital Group, kde na mieste predsedu predstavenstva firmy vystriedal Petra Vlkoviča, trnavského policajného vyšetrovateľa, ktorý bol jej prvým štatutárom. V tom čase bol košický advokát Ján Šofranko, ktorý je teraz vo vyšetrovacej väzbe, v dozornej rade. Šofranko aj Vlkovič z firmy vycúvali; Vlkovič po roku, Šofranko po troch.
Béreš si zatiaľ budoval povesť investičného mága a génia na IT či matematiku, ktorý svojimi investičnými stratégiami dokáže poraziť finančné trhy a zarábať nadpriemerne vysoké zisky. Cez Zizzy SE ponúkal investovanie do startupov zameraných napríklad na čistenie vzduchu balónmi nad Singapurom. Sľuboval aj 300-percentné výnosy ročne.
„Príbeh Petra Béreša sa začal tým, že mu Boh dal do vienka schopnosti, vďaka ktorým dokázal zrealizovať množstvo vedeckých úspechov,“ začínal jeden z webinárov pred dvomi rokmi Juraj Piták, obchodný riaditeľ Zizzy, ktorý bol zrejme Bérešovou pravou rukou. Začal opisovať, ako sa Bérešovi podaril „husársky kúsok“, keď ako mladík vyhral celoeurópsku vedeckú súťaž do 20 rokov, vytvoril mnoho vynálezov a má množstvo patentov.
Na webinároch opisoval, ako Béreš začal stavaním lega, no postupne prešiel na vytváranie robotov. Jeho nadanie si vraj všimli profesori na vysokej škole v Prahe a požiadali ho, aby vytvoril algoritmus na obchodovanie so zlatom. Piták rozpráva, že Bérešovi sa podarilo vytvoriť jedinečný automatizovaný operačný systém, ktorý po ukončení spolupráce s učiteľmi využíva v Zizzy dodnes.
Tak sa podľa neho Béreš ako investičný mág začínajúci s kapitálom od rodiny a bratrancov postupne dostal z malých kancelárií do honosnejšich priestorov v Bratislave, v Prievidzi a v Košiciach. Do tých Piták potenciálnych investorov počas webinárov pozýval.
Namiesto inovátora vidí súd pyramídu
Pezinský súd pri posudzovaní väzby pre Béreša a Šofránka konštatoval, že luxusné kancelárie v moderných administratívnych budovách boli klamlivou pozlátkou, na ktoré lákali investorov. Obvinený si podľa súdu prenajal celé poschodia vrátane vybavenia množstvom drahých výkonných monitorov a počítačov, hoci v podstate nerealizoval „žiadne reálne obchody“.
Súd konštatoval, že okolo Béreša a jeho firiem vníma viaceré znaky budovania Ponziho schémy. Jedným je „laxný prístup sofistikovaného investičného mága (samooznačenie sa za inovátora) a bezstarostné nakladanie s miliónmi eur spôsobom, ktorý priemerne zodpovedný človek nepripustí pri nakladaní s rádovo tisíckami či často skôr stovkami eur“.
Za príznaky pyramídy súd považoval aj počiatočné problémy s vyplácaním sľubovaných výnosov, ktoré prichádzali najprv čiastočne, potom oneskorene; postupne sa gradovalo vyhováranie, odmlčiavanie, ponúkanie „náhradných zázračných riešení“. Za takéto označil súd riešenie vyplácania klientov Axe z Bérešovych odmien od luxemburského investičného fondu.
Bankári už vycúvali
Luxemburský fond s veľmi podobným názvom Zuzzy pre Béreša pripravili bývalí bankári – Jozef Barta, ktorý v minulosti viedol UniCredit Bank, a jeho bývalý šéf rizika Vladimír Nagy. Obaja pre Denník E tvrdili, že Bérešovi najprv pripravovali projekt privátnej banky, v ktorej mali byť investorom, no ten pre jeho finančné problémy padol. Pozostatkom však bol alternatívny investičný fond Zuzzy vedený v Luxemburgu, ktorý na obchodovanie využíval Bérešove investičné stratégie.
Keďže podľa bankárov Bérešove programy dokázali zabezpečovať zaujímavé výnosy vo fonde, očakávali, že Béreš bude zo svojho podielu na zisku, ktorý bude príjmom firmy Zizzy SE, sanovať poškodených klientov Axe. Bankári ich tento rok presviedčali, aby súhlasili s prebratím ich pohľadávky voči Axe Bérešovou firmou Zizzy. Oni potvrdili odhady, že ľudia do Axe investovali vyše 50 miliónov eur.
Minulý týždeň však od tohto plánu ustúpili. Klientom napísali, že dôvodom je hlavne široká negatívna medializácia zameraná na poškodenie fondu. No aj to, že sa tak rozhodli „na základe aktuálnej situácie vo veci vyšetrovania podvodu súvisiaceho s činnosťou spoločnosti AXE Capital Group SE a Zizzy SE a s vyšetrovacou väzbou fyzickej osoby Petra Béreša, ktorá je jediná oprávnená konať za tieto subjekty“. Dôvodom bolo aj skonfiškovanie technických zariadení, ktoré okrem iného obsahujú údaje o veriteľoch Axe.
Béreš pred súdom, ktorý posudzoval jeho vyšetrovaciu väzbu, hovoril, že si nemyslí, že jeho konanie bolo protiprávne. Podľa neho tento typ podnikateľskej činnosti nie je ešte na Slovensku vžitý a veľa vecí bude potrebovať svoj čas.
„Zároveň však považoval za potrebné zdôrazniť, že bol obozretný a konzultoval svoju činnosť aj s právnikmi a zisťoval, čo všetko v rámci firmy povoľuje právny poriadok, ale aj dohľad NBS. Preto nevnímal svoje konanie ako trestnú činnosť a bol prekvapený, že toto konanie by malo byť definované ako trestné činy, pre ktoré je stíhaný,“ píše sa v súdnom uznesení.
Slovenské súdy majú s podvodom budovania pyramídy z východného Slovenska relatívne nedávnu skúsenosť. Z podvodu bol obvinený a väzobne stíhaný David Gedeon, ktorý deviatim stovkám klientov spôsobil škodu presahujúcu sedem miliónov eur. Po dvoch rokoch ho podľa denníka SME prepustili na slobodu.
Zdroj: https://e.dennikn.sk/3417738/investicneho-maga-beresa-poznala-policia-skor-nez-mu-praskla-pyramida-v-axe-capital/
